Profil školy
História - 2.časť
Medzi dvoma vojnami
Po vzniku Československej republiky bola v roku 1922 zavedená osemročná povinná školská dochádzka. Počet školopovinných detí v Hronských Kľačanoch sa zvýšil o dva ročníky a dosiahol počet 158.
8.8.1925 prijala školská stolica v obci uznesenie, podľa ktorého by sa mala postaviť nová škola, ak bude treba zriadiť 3. triedu pre 7. a 8. ročník. Tretia trieda napokon bola v apríli 1927, ale vyučovalo sa v starej škole na dve zmeny, pretože počet žiakov presiahol 160.
Správca školy Ján Polčín v školskej kronike píše:,, Medzi ľudom je nálada za stavbu novej štvortriednej školy (zásluhou učiteľstva), ale celá vec akosi „spí““. 24.1.1929 školská stolica odhlasovala stavbu novej budovy školy v školskej záhrade, Okresný výbor v Leviciach schválil stavbu podľa plánov a rozpočtu architekta Cibulku z Levíc. 1.10.1930 sa však začal stavať kostol, pôžička prepadla a stavba školy sa oddialila.
V školskom roku 1932/1933, v roku dostavby kostola, bolo do školy zapísaných 229 žiakov, čo si vyžiadalo zriadenie 4. triedy a v priebehu školského roka aj 5. triedy, pretože podľa zákona nesmelo byť v triede viac ako 70 detí, a v druhej triede ich bolo 76. Obec prepustila na vyučovanie obecnú kanceláriu – dnes budova U Capa. Piata trieda bolo zriadená v obecnom dome – pastierni, v prednej izbe bytu obecného pastiera. Dom pôvodne stál blízko prvej autobusovej zastávky priečelím do Starej dediny.
S výstavbou novej budovy pre rímsko – katolícku ľudovú školu sa začalo 20. júla 1934. Kronikár o tom píše: „Započatie stavby bolo hatené odporom niekoľko málo občanov proti rímsko – katolíckemu rázu školy. Tiež osobné nepriateľstvá hrali tu neblahú úlohu ... cirkevná obec pozemok odkúpila od politickej, ale predaj bol tiež zapelovaný ... musel nahliadnuť okresný úrad ...“
Napriek problémom a nezhodám bola v decembri toho istého roku hrubá stavba pod strechou. Kronikár ďalej píše: „Práca bola verejnou súťažou zadaná p. Júliusovi Szajdárovi, murárskemu majstrovi. Tesársku prácu prevzal p. Július Klein z Lekýru. Vápno, cement, štrk, piesok a železo dodala cirkevná obec, ostatný stavebný materiál dodali sprevádzatelia práce. Stavba je z Monakovej tehly z tehelne pri Kusej hore. Piesok a štrk sa dovážal zo Starého Tekova a z Veľkých Kozmáloviec.“
Na jeseň 1935 bola nová škola hotová. Učiť sa v nej začalo asi v druhom vyučovacom týždni, lebo nebolo lavíc. Postupne sa škola zariaďovala. Štvortriedna nová budova však potrebám vyučovania nestačila, a tak jedna trieda zostala v novšej triede „starej“ školy až do roku 1939. Od školského roka 1939/1940 až do oslobodenia bola zasa štvortriedna s jednosmenným vyučovaním.
Aj vo vyučovaní nastali po roku 1918 radikálne zmeny. V liste z Kľačian adresovanom školskému inšpektorátu z 9.1.1919 sa píše: „ ... mi kceme Slovenskin duchon Učiteľa ...“. Namiesto Štefana Pelczera nastúpil dňa 23.11.1919 za organistu a učiteľa Ján Polčín, rodák z Rybian, ktorý tu pôsobil do 15.3.1931. Založil a viedol školskú kroniku, ktorá je často jediným zdrojom údajov o dianí v škole i v obci a tiež vzorom pre nástupcov – správcov či riaditeľov škôl, ktorí takto pokračovali do roku 1973. Režíroval divadelné hry, viedol kurzy, prednášky. Okrem spomienok v mysliach ľudí zanechali Polčínovci aj jeden hrobček na cintoríne.
Najdlhšie pôsobiacou učiteľkou v Hronských Kľačanoch bola Mária Behulová, ktorá tu pôsobila od roku 1901 do roku 1938 a ktorú cirkevná i školská správa aj po prevrate rešpektovala.
Všetci učitelia vyučujúci v hronskokľačianskej škole medzi rokmi 1918 – 1945 boli kvalifikovaní. Zväčša boli absolventmi učiteľského ústavu v Leviciach. Tu vyštudovalo viac kľačianskych rodákov. Dvaja z nich pôsobili aj v rodisku: Marek Slušný a Vojtech Chudý.
Kádrové obsadenie školy od 1919 do 1945: Behulová Mária (1.9.1901-1.9.1938), Polčín Ján – správca (23.11.1919-15.3.1931), Štekláčová Oľga (13.10.1927-28.8.1930), Lihosíthová Jolana (1.9.1930-4.9.1930), Sloboda Jozef (7.11.1930-1.9.1931), Fremalová Júlia (8.2.1931-1.9.1931), Román Ladislav – správca (8.7.1931-27.9.1932), Hidvéghyová Antónia (1.9.1931-1.9.1934), Musilová – Slušná Zdenka (1.9.1931-1.10.1939), Graus Gejza – správca (10.10.1932-1.9.1945), Slušný Marek (1.9.1933-1.10.1936, 1.9.1938-1.1.1951), Krieková – Grausová Irma (6.10.1934-1.9.1945), Chudý Vojtech (1.10.1936-1.9.1938), Dokupilová – Kupčová Irena (1.9.1940-1.9.1945).
Základná stavba vyučovacích predmetov sa len na malé odchýlky nemenila. Jej základ tvorili: náboženstvo, jazyk vyučovací (čítanie, mluvnica a pravopis, cvičenie reči a slohu), prvouka, vecné náuky (vlastiveda, zemepis, dejepis, prírodopis, prírodospyt, silospyt), počty s náukou o tvaroch meričskych, kreslenie, písanie, spev, telesná výchova, ručné práce (chlapecké, dievčenské + náuka o hospodárstve), občianska náuka a výchova.
Hmotné pomery a finančné možnosti boli rovnako ako v prechádzajúcom období prekážkou pre ďalšie vzdelávanie mládeže. Drobní gazdovia, železiari a „napsámoši“ ťažko prekonávali predsudky a v roku 1926 zavedené platenie školného značne obmedzili prístup k vzdelaniu.
Gymnázium v Leviciach navštevovalo v rokoch 1929 – 1939 dvadsaťdeväť žiakov z Hronských Kľačian, ale len 5 ukončilo štúdium maturitnou skúškou: Pavel Adam, Štefan Chudý, Jozef Kosorín, Dominik Slušný – Kostolníkov, Alexander Slušný - Šandorov.
Blízkosť Učiteľského ústavu v Leviciach podmienila orientáciu študentov na učiteľskú dráhu. Štúdium učiteľstva v rokoch 1920 – 1945 ukončili: Marek Slušný, Vojtech Chudý, Jozef Kováč, Libor Kupča, Jozef Jančo, Pavel Adam v Lučenci a Štefan Trhan v Spišskej Novej Vsi.Mnohí z frekventantov gymnázia sa vrátili domov na hospodárstva, iní získali maturitnú skúšku na odborných školách či učilištiach.
Okolnosti, ktoré sme spomínali, zapríčinili, že medzi nimi niet ani jednej ženy.
Do roku 1945 bol v Hronských Kľačanoch len jeden absolvent vysokej školy: Jozef Kosorín, absolvent Právnickej fakulty Slovenskej Univerzity v Bratislave, na ktorej sa neskôr stal odborným asistentom. Informácia je pravdivá, ak neberieme do úvahy údaje z knihy Márie Vyvíjalovej Alexander Rudnay v kontexte slovenského národnoobrodeneckého hnutia (Progres 2001), ktoré udávajú, že v bratislavskom generálnom seminári bolo v druhom semestri školského roka 1783/1784 zapísaných 311 poslucháčov zo Slovenska. Medzi nimi Andrej Jančo z Hronských Kľačian. V druhom ročníku teológie vtedy študoval aj Anton Bernolák.
Školská kronika zachytáva situáciu na hronskokľačianskej škole aj v čase prechodu frontu – november 1944 – apríl 1945. Vyučovanie 1. septembra 1944 začali len učiteľky – Irma Grausová a Irena Kupčová – pretože „učiteľov ... povolali na slovenské Národné povstanie.“ V novembri školu obsadili Nemci, v decembri Rusi. V marci 1945 boli obyvatelia obce evakuovaní. Vyučovanie sa započalo po Veľkej noci, vyučovali len učiteľky.
Po obnovení Československa a zmenách v politike a spoločnosti bolo školstvo po roku 1945 poštátnené. Rímsko – katolícka ľudová škola v Hronských Kľačanoch sa zmenila (3.4.1945) na štátnu ľudovú školu.