Profil školy
História - 1.časť
Nezačneme od Adama, ale trochu histórie ...
Pôvodnú osadu "Villa Chelecen" (1209), Kelechen (1388) či Kelecsén - dedinu z roku 1634 s 25 domami a mlynom - roznosili na kopytách koní cisárski vojaci generála de Souchés, či moldavsko - tatárkski spojenci Turkov v slávnej bitke pri Leviciach v lete roku 1664, keď stáli proti sebe v chotári našej obce.
Po odchode Turkov sa obec nanovo zaľudnila. Noví osadníci zúrodňovali opustenú pôdu, zakladali vinice. Podľa súpisu z roku 1715 bolo v obci 15 poddaných, v roku 1720 už 22 poddaných, spočítaných ako platiteľov daní, len otcov, nositeľov mien, aké počuť v Hronských Kľačanoch aj dnes.
V obci žijú od nepamäti Slováci a podľa oficiálnych údajov boli Hronské Kľačany od roku 1332 filiálkou rímsko – katolíckej farnosti v Starom Tekove. Kanonické vizitácie fary sú vzácnymi prameňmi aj k histórii vyučovania či školy v našej obci. PhDr. Štefan Chudý spolu s farárom dp. Mgr. Karolom Moravčíkom, správcom farnosti v rokoch 1983 – 1990, zistili v týchto prameňoch viacero dôležitých údajov.
Vo vizitácii z 18.6.1755 sa uvádza, že vyučovanie viedol „rector Scholae“ Joannes Jancsar , 50 – ročný „Slavo Hungaricus“ – Uhorský Slovák. Vizitácia obsahuje viaceré dodatky (puncty) aj zo starších vizitácií z rokov 1713 a 1731, kde sa zvlášť spomínajú príjmy učiteľa (rectori) z Hronských Kľačian a zvlášť príjmy organistu (ludirector). V 10. „puncte“ vizitácie sa doslova nariaďuje „domus Parochialem et Scholare aedificare“, teda: postaviť faru a školu. Z toho vyplýva, že ani v Starom Tekove ani v Hronských Kľačanoch ešte vtedy (1755) škola nebola, hoci vyučovanie určitým spôsobom prebiehalo.
Rozvoj manufaktúrnej výroby, potreby rozvoja poľnohospodárstva a spoločnosti vôbec si vyžadoval potrebu vzdelanosti, ktorú si vzal na starosť štát. Uskutočnili sa základné reformy školstva v roku 1774 a následne v roku 1777, kedy Mária Terézia schválila Ratio edacationis – Poriadok výchovy. Na jeho základe sa zriaďovali na dedinách a pri farách triviálne školy - na školách sa vyučovali tri základné vyučovacie predmety – trivium: čítanie, písanie, počty a kresťanské mravy – katechizmus. Povinne ich navštevovali 6 až 12 ročné deti. Vyučovalo sa v národnom jazyku, pričom deväť a viacročné deti boli v čase poľnohospodárskych prác od školy oslobodené.
V školskej kronike z roku 1927, ktorú začal písať vtedajší správca školy Ján Polčín sa uvádza: „ ... kedy bola škola založená .. nemožno sa dopátrať. Avšak že v roku 1779 už jestvovala, dokazujú záznamy v archíve fary Staro – tekovskej.“
Pravdou však je, že Visitatio canonica Ecclesiae O – Bars 19 = Septembrius 1779 síce na viacerých miestach obsahuje zmienku v Hronských Kľačanoch (Garam Kelecsémy), ale v súvislosti so školou sa píše: „Školopovinné deti tu sú a v kresťanskej náuke ich vzdeláva miestny notár“, ale doslova : „Non sunt hic Scholae Natinales ... – Nie sú tu ľudové školy (triedy) ...“
Až z Visitatio Ecclesiae de Parocia O – Bars A. 1842 peracta vyplýva, že v tomto čase škola v Hronských Kľačanoch už bola: „Vlastné školy filiálky majú ... vo filiálke Hronské Kľačany škola pojme celý počet školákov, ale rodičia neposielajú deti len pod nátlakom ...“
Rok 1842 je zatiaľ rokom prvej písomnej zmienky o jestvovaní školy v Hronských Kľačanoch, aj keď sa vyučovanie, či už pravidelné, či nepravidelné, dokázateľne vykonávalo (jestvovalo) už v roku 1731, respektívne roku 1713.
Kde, v akých priestoroch prebiehalo nepravidelné či pravidelné vyučovanie v priebehu 18. storočia, nevieme. Možno v prenajatých sedliackych chyžiach ako tomu bolo aj v iných obciach ešte na začiatku 20. storočia.
Prvá školská budova, spomínaná vo vizitácii z roku 1842, bola jednotriedka postavená na náklady obce so stolom pre učiteľa, pieckou neskôr s kachľami. Deti sedeli na zemi. V budove bol aj byt pre učiteľa. Škola bola postavená pozdĺžne vedľa jarčeka – odtoku zo Šereľovej bariny. Po postavení novej budovy bola využívaná ako hospodárske stavivá (komora, maštale a dreváreň). Izba učiteľského bytu sa využívala na pečenie oblátok pred Vianocami, čo vždy robil učiteľ pre celú dedinu. Budova z nepálených tehál slúžila ešte v 50. rokoch 20. storočia. Druhá školská budova bola postavená okolo roku 1870 na tom istom pozemku priečelím do Starej dediny a tvorila jej krajný dom. V budove bola jedna priestranná trieda a dvojizbový učiteľský byt s kuchyňou. Vchod do budovy i bytu bol z dvora.
V roku 1901 bola vo dvore školy postavená druhá trieda medzierkou oddelená od prvej budovy. Kronikár píše: „Triedy obidve sú dosť veľké, ale sú veľmi tmavé – zvlášť trieda novšia“. V triede bol drevený stupeň, železné kachle a lavice. Tieto boli mohutné, dvojdielne: sedadlová časť pre šesť žiakov, písacia časť s nakloneným došteným vrchom s otvormi pre sklené kalamáre a priehlbinou na perá.
Prvý podľa mena známy „rector“ bol už spomínaný Joannes Jancsár, notár poverený vyučovaním. Tereziánske reformy podmienili prípravu „ordinarius docius“ – riadneho učiteľa, absolventa preparandia (učiteľskej prípravky. Od roku 1869 sa zriaďovali 3–ročné učiteľské ústavy, od roku 1893 4–ročné. Všetci učitelia, pôsobiaci v Hronských Kľačanoch požadované vzdelanie mali: Michal Kádassy (Kádaši) (1842-1853), Jozef Paul (1855), Ján Michalovič (1881), Štefan Pivonka (20.6.1881-15.1.1892), Štefan Tokody (1892-1894), Štefan Pelczer (1.10.1894-23.11.1919), Mária Behulová (1.9.1901-1938).
A počty žiakov? Kronikár podľa neudaného prameňa uvádza, že v roku 1779 bolo v Hronských Kľačanoch 362 obyvateľov, z toho „ školopovinných dietok mohlo byť 35-40.“ V školskom roku 1894/1895 do jednotriedky chodilo 106 detí.
V dvojtriedke, otvorenej v roku 1901 – 1902, sa počet žiakov menil, no aj tak bol vysoký od 106 do 129 detí. Vyučovanie bolo jednosmenné, v rokoch 1901 – 1902 a 1902 – 1903 sa členilo podľa pohlavia, potom podľa ročníkov 1. - 6., rozdelených do dvoch tried. Obecná kronika prevzala z Bars – varmegye údaj, že z 941 obyvateľov 645 vedelo čítať i písať a ak odpočítame 151 detí mladších ako 6 rokov, vychádza len 8,9 % analfabetov, kým župné priemery sa pohybovali medzi 30 - 40 %.